pieniny 787

Pieniny

Pieniny a pekné jesenné počasie, to stojí za dlhú cestu.

Pozbierali sme sa v Lesnickom sedle, skamarátili sa s miestnou šenkárkou, zabeštelovali úschovu auta a vyrazili na chodník neďaleko obce Stráňany. Krásne scenérie sa tvorili hneď od prvých nastúpaných metrov po lúčke. Idylku občas prerušili motorkári, park nepark, ale aspoň nešli ďaleko, vyšantili sa, popadali a šli spokojne dole.

Po vstupe do ihličnatého lesíka sa chodník vlnil hore dole po skalných vrcholkoch. Potom ako začali pútať pozornosť hraničné kamene sa scenéria otvorila. Lúky vykosené ovcami, s výhľadom na Tri Koruny. Zapadajúce slnko nás zastihlo na Šlachovkách.

To sme už boli neďaleko Lesnickeho sedla, spolu s farebnými lúčmi slnka začali z údolia vybiehať fotenia sa chtivé nevesty. Večer to bolo kľudnejšie ako ráno, pred svitaním bola na kopci nastúpená slušná skupina. Väčšina poľsky hovoriaca bola jasným signálom, kto je v tejto časti parku Pieniny viac doma. Výhľad na Tatry vyšiel parádne, akurát tej hmly mohlo byť trochu viac.

Po raňajkách, káve a troche oddychu sme ležérne pobalili kemp. Hoci cestu sme dlhú neplánovali, padlo vhod doplnenie vody z auta odloženého na pol ceste. So zastávkami na kávu a čaj sme napredovali detským tempom. Trasa bola však kompletne zalesnená, alebo v strmom svahu. To by pre decká nebola žiadna zábava sedieť niekde na mieste, zišli sme preto nižšie.

 

Pekná lúčka pod lesom, prameň, ideálne miesto na pozorovanie zveri. Z hamaku som však nič nevidel, asi som moc chrápal. Keď som sa pred východom presúval na protiľahlý kopček, natrafil som na jedinú srnu. Slniečko vyšlo a prekvapivo zasvietilo aj do údolia. Do dediny sme to nemali ďaleko, pri vstupe nás zastihla hmla a v údolí zima, niekedy je veru vyššie príjemnejšie.