panovtacnik

Dve noci pod Vtáčnikom

Zaujímavá lokalita nás pritiahla až v piatich kusoch. Príchod bol tradične na fázy.

V piatok som s Marekom rozhodil autá a vo dvojici sme vyliezli na skalu určenú na nocľah. Pri rozkladaní kempu začal veselo valiť sneh. Ani sme si nevšimli a noc bola v plnom prúde, ale to už k nám šlapal aj Boris s Jožkom. Opiekli sme, čo sa dalo, ja som smažil nejaké to mäso na tanieri, ale palacinky na druhý deň ráno šli na ňom Jožkovi lepšie.

 

Ráno dorazil aj Karol, to nás už ale Marek duril z letargie, lebo nebyť týchto výstupu chtivých, tak by sme zrejme zostali lemriť aj na skale. S výškou pribúdal aj sneh, pod vrcholom bolo všetko pekne zafúkané a pri pokuse zakopať sa bola odhadovaná hĺbka snehu okolo metra. Veru, pekne bolo na Vtáčniku, akurát na kempovanie na vrchole pomerne veterno. Na noc sme sa teda odsunuli do neďalekého lesíka.  Ihličnany zasnežené, listnáče s kompletnou ľadovou polevou.

Teplota neúprosne klesala a s ňou aj moja nálada v letných nohaviciach, a keď už som si dával spodky, tak som sa len mierne zvrtol a bol som v hamaku a odtial sa už vylieza ťažko. Tak som mal priamy prenos z Borisovho varenia guláša len v audio podobe a tomu, že som do toho občas chrápal, moc neverím. Ráno som skontroloval prázdne pelechy fotografov, schrúmal nejaké keksy s čajom a vybral sa ich hľadať. Cesta pokračovala ďalej, medzitým Boris ešte spustil kalkulačku, že bude lepšie byť doma o dve hodiny skôr a dezertoval aj so zamrznutým gulášom.

Slniečko hekticky presvecovalo cez oblak, síce to robilo ťažké hlavy pri expozícii foto, ale deň bol inak parádny. Pozvoľný zostup a hľadanie medvedích stôp prerušila iba dvojica s bezpečnostnou rolničkou. Pod lesom po snehu ani slychu, len podmáčané lúky. Napriek peknému zamrznutému prostrediu sa už začínam tešiť na čas, kedy bude posedenie pri ohni príjemné.

 

Email